Silvestrovskú noci 2016 si pamätám, pretože som ju netradične preležal a prespal s chrípkou a diaľkovým ovládačom televízií zo štyroch satelitov (je ich dokopy možno aj 3 tisíc) v posteli z ktorej mám parádny výhľad na celú zemeguľu. 🙂
DVD rekordér nahrával všetko čo sa doň zmestilo, nakoniec sa zasekol a prestal fungovať. To som zistil až ráno na Nový rok Odmietal zaťato odhaliť svoje nočné tajomstvá.
Po mnohých rokoch som ho chcel konečne vyhodiť do elektroodpadu, ale predvčerom som mu dal ešte poslednú šancu. Zašumel a na displeji televízora sa objavili video pesničky, jedna za druhou, dohromady 32 a všetky v stredovekom formáte 4:3. Chvíľu mi trvalo kým som zistil, že ide o nahrávky vychýrenej Diskotéky 80´ ktorú každoročne usporiadúva pre svojich poslucháčov najpočúvanejšie rádio v Rusku AUTORÁDIO. Olympijský štadión v Lužnikách so 100 000 miestami na sedenia praská vo švíkoch. Hoci k výberu speváčok, spevákov a kapiel interpretujúcich svetové hity budú iste rôzne pripomienky, scéna, kamera, réžia, kostýmy, tanečníci, krovie, atď. boli na solídnej úrovni. Rusi jednoducho vedia tieto veci robiť. Oslovilo ma však niečo iné. Tie úsmevy, nadšenie, očakávanie, radosť a vľúdnosť v tvárach ľudí na tom koncerte.. To sa dnes už len tak hocikde nevidí , ani na koncertoch populárnej hudby. Všetci sme čoraz viac akýsi upätí a vystrašení. Nie sa ani čomu diviť. Preto si pripomeňme tie časy, keď svet bol ešte normálny a želajme si aby sa vrátili.